Ford Focus Forum

No jo, ale co třeba tlumiče, stabíky, poloosy a pod? Vždyt to dostává šílenou čočku

Pokud to umis vzit slusne, tak to dostane mensi cocku, jak za jeden prujezd Prahou

smoula :

Vzdy mensiu ako jedina cesta Brno - Praha a spat 130-tkou po vasej dialnici. Tak neplac a tolko sa o to svoje auti neboj.
Poloosiam viac vadia caste rozjazdy, hlavne pri velkom rajde, tlmice zasa nemaju radi vysokofrekvencne pohyby s malou amplitudou. Okrem toho z casu na cas treba poriadne premazat priestnice ich pohybom v celom rozsahu - teda od maximalneho prepruzenia az po maximalne vyvesenie

Mě zase spíš fascinuje, s jakýma kolama do toho terénu jede.

V12
Ono jak kterej benzin, taky chodim sbírat kešky a jezdim tam autem a na 1 přijedu skoro vše jeste kdyby byl turbík jen o kousek vyšší

jenda :
No predsa co najsirsimi, aby sa to neborilo Nizky profil pri malej rychlosti nevadi, gumy s limcom (ZR) bez problemov zvladnu aj najvyssie obrubniky - samozrejme co najkolmejsie.

grycatko11 :
Hmm, krutiak 2.5T na volnobehu je podstatne vyssi, ako mojho 2.0i Ale ta svetlost, hmmm, to je problem.

Já už jezdím jen delšíma ale lepšíma cestama

Ale dost OT

poslední OT

V12:
teď jsem to měl jen nadzvedlé že se kola dotýkali země ale už byli volné a vypadalo to docela dobře tak plánuju koupit nějaký kit na zvětšení světlé všky...

A kde je foto ??? Ja by som tiez svoje auto dal hore aspon o 4 cm...

Foto není neb nad tím uvažuju ale dal bych to víš tak o 10 čísel... Jinak bych presunulntuto konverzaci ke mě do galerky ( Můj mondík alias TURBO)

A opat dalsia vyprava :

Opat som bol na mensom geocacherskom vypade. Cielom boli Diviaky na Hrabine (GC563Z6). Najviac sa tesili deti - chceli vidiet divoke svinky. Dost som sa tesil aj ja, cakal ma kilometer krasnej prasnej sotoliny, po ktorej auto vyzera nejako takto :



Ked sme tam prisli, ziadnu nebolo vidiet. Danka dostala instrukcie, aby sa s detmi presla okolo ohrady a obzrela sa po nich, ja ze sa obzriem po pixli. Nikde ale nebolo vidiet nic - ani svinky, ani kesku. Ked som sa zohol a zacal hladat na zemi, po dobrom obede mi cosi dost hlasne uniklo. Akoby na povel sa ozvalo aj krochkanie divocakov. Zena to skomentovala - hmmm, diviacica si kanca spozna (no pockaj vecer pod perinou). Deti si prisli na svoje, prasiatka tiez - dostali trochu sucheho chlebika.

Mamka svinka :



deti prasiatka :



... len ta potentovana pixla nikde. Presnoril som vsetko, co na danych suradniciach mohlo skryvat regularku, no absolutne nic. Este jeden pohlad na atributy a ze teren 2, hmmm, to snad autor nemysli vazne a nechce ma poslat (censored, aby bola sranda). Tak som to urobil a nasiel ju. Obsah o nicom, keby bol aspon nejaky tematicky a venovany tejto mini ZOO. Vyhlad bol ale paradny, oblaky krasne namalovane :



Po nakrmeni prasiat sme sli domov, ked v hlave mojej polovicky skrsol celkom zaujimavy napad - podme sa pozriet v Rumanovej na miesto, kde nasli meteorit. Kedysi tam bola keska, aj ju mam odlovenu, no potom sla do archivu, dovod si uz nepamatam. Je len skoda, pretoze toto krasne miesto by si ju urcite zasluzilo. Mozno ju tam urobim nanovo, nemam to tak daleko. No ved posudte sami :









a jedna obligatna spolocna



Kedze sa zacalo nejako mracit a nas cakal dalsi kilometer celkom slusnej sotoliny do kopca, radsej sme sa pakovali domov. Dazd ale neprisiel...

Dnes som s Dankou vyuzil 2 veci :
- deti v KDVUM B&D (kaziaco - devychovny ustav mladistvych Babicka & Dedusko) Nebojsa
- pekne pocasie
... a vybral sa na turistiku spojenu s pouzitim mnohomiliardoveho satelitneho systemu na hladanie malych bezvyznamnych krabiciek. Uz asi tyzden dozadu mi padla do oci keska v Panonskom lese pri Vajnoroch spolu s celou seriou Jurava Cyklo Trail. O mikropixle v prirode nejavim velky zaujem, nakolko mi vo vacsine pripadov unika ich zmysel, preco ale nevyuzit ich existenciu na vylepsenie pomeru pocet prejazdenych kilometrov vs pocet najdenych kesiek ? 2 dni som sa pokusal prist na to, co to vlastne zozrala Pazrava ropucha (GC55Z6W by kafemata), no asi mam IQ nizsie, ako spomenuty obojzivelnik, tak som to vzdal a vyrazil iba po tradickach. Cesta zo Serede na autobusovu otocku vo Vajnoroch prebehla bez zavad, na zastavke sme sa prezliekli a vyrazili na prechadzku. Predtym som este prezvonil byvaleho suseda Milana, ktory zmenil bydlisko a tak o chvilu dofrcal na biku. V plane bolo 13 kesiek, bolo mi ale jasne, ze niektore mikra v prirode nenajdem. Ako prva padla JCT#20, hned po nej v rychlom slede #19 a #18. Zmysel osemnastky nechapem, bolo treba prejst medzi handrami bezdomovcov v nie prilis vabnom prostredi. Fakt neviem, co tym chcel autor povedat, alebo naznacit. 3 pixle v rozostupe povinnych 160 metrov ! Aky to ma zmysel, ked neupozornuju na absolutne nic zaujimave ? No aspon podakujem za body. Este ze bolo krasne a oblaky akoby ich maloval nejaky maliar





Po odboceni na paradnu cyklomagistralu (fiha, aky honosny nazov, no tento pocin stavbarov si ho na 100% zasluzi) - no posudte sami :





No radost na tom bicyklovat ci inlinovat. Dosli sme az k JCT#14. Ako som uz pisal, nemam velmi v laske mikra v prirode, tuto sa mi ani nepodario najst. Aby som ale napisal pravdu, ani som sa velmi nesnazil. Cmuchal som po nej tak dve minuty, potom ma to prestalo bavit, ved o 160 metrov (kua preco ???) bola dalsia - #13, ktora padla po par sekundach. Po dalsich 160 metroch #12 - taktiez bola v mojej moci blezkurychlo. To som uz zacal chapat, ako mozu mat niektori cacheri za den aj 50 nalezov - staci najst takyto powertrail a je to otazka par malo hodin. Skratka priemyselny zber pixiel, ktory ma s pravym geocachingom spolocne velmi velmi malo. #11 som opat nenasiel, nevadi, o par metrov dalej si to vynahradim. A tak aj bolo - rychlozber v style GCkombajnu (uz chapem, preco ma isty clen gpsfora v avatare kombajn) na poziciach #10, #9, #8. Danka uz zacala mumlat, ze takyto lov ju nebavi. Bavit to prestalo aj mna - prejst 150 metrov, vliezt do krikov, najst mikropixlu, z vrecka vylovit nastroj na pisanie, z pixle logbook, podpisat sa, zbalit kesku, dat ju na povodne miesto, v zozname najblizsich zvolit dalsiu a vratit sa na chodnik. Asi som prilis narocny, co uz. JCT#6 ma ale prekvapila svojim originalnym prevedenim, tato sa nam vsetkym naozaj pacila. Foto nedam, bola by to prisilna napoveda. Pacili sa mi aj 2 damy cvachtajuce sa v rybnicku hore bez. Ked som sa na ne ale pozrel 300mm koncom optiky vysvitlo, ze jedna je este primlada a asi nema ani technicak, nuz a ta druha, hmmm, s potesenim a zadostucinenim som skonstatoval, ze doma (vlastne prave vedla seba) mam krajsiu.
JCT#3 opat paskvil, vdaka za bod.
A tu sme uz frasku menom JCT konecne opustili a zacal pravy geocaching v podobe honby za Pokladom lesnej straze (GC56ZWN by tralala123 & bagocina). Najprv nam cestu skrizil prvy osamely strazca kesky - uzovka. Druh neviem, mozno ju spoznate podla foto :



Chvilku po nej nastupil Vietcong Bzucavy - stovky odpornych a dotieravych komarov. Cim sme boli blizsie k pozicii kde by mala byt, bolo ich coraz viac. Pobavil ma hint - bol ako napoveda Microsoftu - rychly, pravdivy, ale kedze sme boli v lese - nicnehovoriaci. Teda aspon na prvy pohlad. Na pohlad druhy som ho pochopil a motal sa okolo predmetu dolicneho. Pozor, nasledujuca fotka je spojler !



No keska nikde. Milan vytiahol svoj letity ale stale vykonny a vrazedne keskopresny GPSMap 60CSX. Nadiktoval som mu suradnice. Vysledok suboja Garmin vs Samsung Galaxy XCover II som poznal vopred - ubohy telefon s GPS akurat tak turistom na huby proti Garminu nemoze mat sancu. Na moje velke prekvapenie som nakoniec kesku nasiel ja. Asi rozhodli skusenosti a nie technika (Milan nie je keser). V krabicke je travelbug "for dad" povodom az zo vzdialeneho Islandu, ktory chce obist cely svet. Kedze neviem, kedy pojdem na lov znova, nechal som ho dalsiemu nalezcovi.

Poklad lesnej straze ukoncil nase keserske aktivity. Bola to krasna bodka, po ktorej nasledoval presun k autu a cesta domov. Ked to zhrniem, nasiel som 11 kesiek, z povodne planovanych 13, tracklog ma dlzku 9.7 kilometra - paradny to vykon na extremneho TDI lovca . Z toho sa mi vyslovene pacili iba 2 - JCT#6 a tato posledna. Ostatne som nepochopil ani ja, ani Milan a ani Danka. Nerozumiem, naco niekto pouziva kesky ako patniky, verim, keby pravidla umoznili ukladat skryse 50 metrov od seba, tak to admirall aj urobi. Preto tento report ukoncim recnickou otazkou "Kam kracas slovensky geocaching ?" Asi by sa patrilo doplnit otazku o slovicko "cesky" - mrknite sa na seriu pixli okolo Semanina. Nechapem...

Dalsia vyprava, tentokrat do obdobia Velkomoravskej rise :

Uz dlhsie ma ominala tato nie prilis vzdialena keska, vcera (26.8.2014) dosla rada aj na nu. Jej listing je velmi zaujimavy a velmi pekne urobeny. Autor mi snad prepaci, ze si z neho poziciam jeden obrazok pre lepsiu predstavu, o co vlastne ide. Ked sa dobre pozriete na satelitny snimok strycka Googla zistite taku nejaku fotoanomaliu :



Je oramovana, v terene vyzera ako mensia vyvysenina a napadne sa podoba na nieco, co v minulosti mohlo byt nasypom. Ano, jedna sa o staroveke hradby taboriska na vyznamnej obchodnej ceste. Taborisko mohlo vyzerat nejako takto :



Viac informacii o nom najdete v popise kesky Velkomoravske hradisko Majcichov - Valy (GC53FEK by Tturista), odtial aj pochadza vyssieuvedeny obrazok.

Kesku sme dali s Dankou cestou z trnavskej pobocky Suzuki, bol som si pozriet potencialne nove geovozidlo (SX4 4x4), na ktore sa mi konecne podarilo naskriabat. Ci ho zoberiem, este neviem, nakolko je vo vnutri prilis male no svojou konstrukciou sa na geocaching hodi viac nez dobre.
Mapovu pripravu som si robil uz par dni dozadu, autor odporuca pristup z juhozapadu po lesnych cestickach (mapa NLC tam nejaku cesticku pozna), no logy ma od toho trochu odradili. Preto som sa rozhodol pre pristup zo severu od maleho kanalu, v ktorom ktosi vybudoval priehradku :



Bola to celkom slusna prechadzka - aha, je niekde tam :



Zobrali sme to najprv po rozhrani kukurice a pola, potom severnym okrajom pola az ku keske, pretoze mojej polovicke sa do kukurice nechcelo, vraj aby som nehladal nejake ine poklady pod textilom, co by sa v takomto poraste



dalo bez problemov a hlavne bez svedkov (a to ze len chlapi myslia stale iba na to jedine). Takze po o cosi dlhsej trase nez bola planovana sme sa dostali na miesto, kde GPS tvrdilo ze ciel mame po pravej ruke 15 metrov daleko. Vliezli sme do lesa (draha sa opat vzpierala, ale nakoniec sla), pred nami bola poriadna priekopa, ktora pred 1100 rokmi mohla tvorit vodnu prekazku pred valom hradiska, teraz vsak prazdna :



Priekopa (skoda, plna vody by bola podstatne zaujimavejsia) bola premostena zlomenym stromom



ktory ukryval bohato vybavenu krabicku velkosti regular. V dnesnej dobe je takychto krabiciek velmi velmi malo, este menej je umiestnenych na takomto peknom mieste, kam nedoliehaju zvuky civilizacie. Po zalogovani som chvilku premyslal, ci k autu nepojdeme obklukou odporucanou pristupovou trasou, niekde pobliz by sa mala nachadzat nejaka drevena svatyna, ale zatiahnuta obloha a sporadicke kvapky dazda rozhodli za nas - vratili sme sa po vlastnych stopach. Jeden z kolegov spominal, ze na polceste medzi Majcichovom a Novym majerom v Seredi bolo kedysi bagrovisko, kam sa chodili kupat. Preto som Primu povolil navigaciu po nezpevnenych cestach a hor sa hladat bagrovisko. Po miernej rallycrossovej vlozke sme ho aj nasli, ale dojem na nas neurobilo. Opat nasledoval mensi rallycross po ktorom auto vyzera tak, ze sa ho hanbim dat na fotku (uz vidim tu pokazenu autoumyvacku ked zbada, co do nej chcem strcit ), zena opat mumlala, ze toto nam nebolo treba a ze ona ho umyvat nebude.

Celkovo tento vylet ale za tu trochu blata na gumakoch (mojich) a teniskach (Dankinych) a hromade bordelu na aute stal za to - Tturista nam ukazal miesto, na ake by sme v ziadnom pripade nezabludili a zaroven nas poucil o historii Majcichova, za co mu velmi pekne dakujeme. Takychto vybornych kesiek nam treba viac, na toto mestske mikrace nemaju ani nahodou, o nezmysloch ako JCT a pod. ani nehovorim.

Pánové, nechci se vás nějak dotknout, ale kdo z vás to má?